Život Prešova
online
online
Exministrov L. Miklósa a J. Izáka obvinili, že nezastavili lykožrúta
22.08.2012 Bratislava
Bratislava 22. augusta (TASR) - Exministri životného prostredia László Miklós (SMK) a Jaroslav Izák (SNS) čelia obvineniu z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom. Informuje o tom dnešné vydanie denníka Sme s tým, že dôvodom je ich údajná nečinnosť a nepovolenie ťažby dreva po kalamite vo Vysokých Tatrách z roku 2004, čo podľa prokuratúry spôsobilo, že Tatry požral lykožrút.
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť, ako pokyn akceptovať. K obvineniu sa nechcel vyjadriť, Generálna prokuratúra chce informovať vo štvrtok (23.8.) na tlačovej besede.
"Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. "Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta," povedal pre Sme.
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. "Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom," uviedol Lukáč pre denník.
Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť, rozhodovať o nej zrejme bude Krajská prokuratúra v Prešove. Celé vyšetrovanie sa začalo na podnet Generálnej prokuratúry, pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade. Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť, ako pokyn akceptovať. K obvineniu sa nechcel vyjadriť, Generálna prokuratúra chce informovať vo štvrtok (23.8.) na tlačovej besede.
"Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve," píše podľa Sme prokuratúra v obvinení. Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali. Miklós podľa denníka hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Podľa prokuratúry sa ministri osobne nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje, zároveň mali udeliť výnimku na ťažbu dreva a tiež nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť. S Izákom sa Sme nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. Minulý týždeň odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Denník pripomína, že pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a obnova lesov bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. "Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta," povedal pre Sme.
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. "Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom," uviedol Lukáč pre denník.
0
www.ZIVOTPO.sk
